RIADI  NIEKTO   VESMÍR  ?  


 RIADI  NIEKTO   VESMÍR ?   POTREBOVAL  VESMÍR  K  SVOJMU 
 VZNIKU  BOHA ?   SUPERSTRUNA  ZÁKLADNÁ  ČASTICA      
 VŠETKÉHO ?   OBJAV  MIMOZEMSKÉHO  ŽIVOTA  ZRUŠÍ      
 NÁBOŽENSTVÁ ?   EXISTOVAL  VESMÍR  AJ  PRED  VEĽKÝM        
 TRESKOM  ?   ZHODA  STAVEBNÝCH  BUNIEK  ČLOVEKA  A    
 NEUTRÓNOVEJ  HVIEZDY ?   PARALELNÉ  VESMÍRY  SÚ  INOU    
 DIMENZIOU  KTORÚ  NEVIDÍME ?                         

VESMÍR  NEPOTREBOVAL  K  SVOJMU  VZNIKU  BOHA   -  STEPHEN   HAWKING 

Slávny britský astrofyzik uviedol vo svojej knihe GRAND DESIGN teóriu vzniku Vesmíru. Vyslovil v nej presvedčenie, že Vesmír nepotreboval k svojmu vzniku Boha. Podľa neho k veľkému tresku došlo nevyhnutne z dôvodu gravitačných zákonov. Pretože existuje zákon, ako vlastnosť Vesmíru, ktorým je gravitácia, preto sa môže tvoriť sám. Tvrdenie Isaaca Newtona, že Vesmír musel stvoriť Boh, lebo nemohol vzniknúť z chaosu, označil za chybné. Toho istého názoru je aj spoluautor Hawkingovho diela, americký fyzik, Leonard Mlodinow. Všetko vysvetľuje teória superstrún. Podľa nej Vesmír existoval už aj pred veľkým treskom. Ani čas sa ním nezačal. Existovalo časové multiverzum, ktoré spustil práve veľký tresk. K nemu dochádza pri zrážke tzv. vesmírnych bublín, ktoré vyprodukujú energiu. Z tej sa tvorí hmota, správajúca sa podľa vesmírnych geofyzikálnych zákonov. Teória superstrún predpokladá, že základným stavebným prvkom hmoty je jednorozmerná struna, ktorá vibruje rôznymi smermi, zodpovedajúcimi rôznym časticiam. Teória superstrún spája teóriu relativity s kvantovou mechanikou. Podľa nej má Vesmír až 11 rozmerov, 10 priestorových a 1 časový. Mnoho vlastností tejto teórie ešte nie je vysvetlených. Vibrujúce struny hmoty sa údajne spájajú a rozpájajú. Dosahujú rozmery od absolútne nepozorovateľných až po veľmi rozmerné a na ich základe fungujú gravitačné sily. Štandardný model vyvinutý americkým fyzikom Stevenom Weinbergom a vysvetľujúci fungovanie troch základných samostatných síl – elekromagnetickej, silnej jadrovej sily a slabej jadrovej sily s pôsobením gravitácie, v jadre ktorej je struna ako nositeľ gravitácie, nahrádzajúca dovtedy hypotetickú nehmotnú časticu. Struny tvoria hypotetické pletivo Vesmíru, ktoré je rôzne zakrivované hmotnými časticami. Struny sú podľa tejto teórie uzavreté a otvorené, Uzavreté majú schopnosť uniknúť z nášho rozmeru do iného. Otvorené struny sú v našom rozmere ukotvené oboma koncami. Toľko, zatiaľ ešte príliš nepreskúmaná teória, ktorá by mala zhruba vysvetľovať fungovanie Vesmíru. Elektróny a kvarky vnútri atómov nie sú objektami s nulovými dimenziami, ale skôr jednorozmerné oscilujúce linky ("struny"), ktoré majú len dĺžku, avšak nie výšku či šírku.

EINSTEIN  O  BOHU  A  VESMÍRE

Človek, ktorý si je úplne vedomý univerzálnej platnosti zákona príčiny a dôsledku, sa nemôže len tak pre zábavu venovať myšlienke, že existuje nejaká bytosť, ktorá zasahuje do behu udalostí... Načo mu je viera v strach ? Rovnako málo znamená viera v sociálne a morálne záležitosti. Boh, ktorý odmeňuje a trestá, je pre mňa nepochopiteľný z prostého dôvodu. Veď ľudské skutky sú podmienené vonkajšími a vnútornými potrebami. Preto nemôže mať človek pred Bohom o nič väčšiu zodpovednosť za svoje konanie, než je zodpovednosť neživého predmetu za svoje pohyby, ktorými prechádza. Etické správanie človeka by malo byť účinne založené na súcite, vzdelaní, sociálnych väzbách a potrebách, nie je treba žiadny náboženský základ. A dohľad niekde zhora by fatálne znížil jeho cenu. To by bol totiž človek na zlej ceste, keby ho mal obmedzovať strach z trestu a nádej, že bude po smrti odmenený... Svetoznáme sa stali jeho výroky, nepriamo súvisiace s Bohom, ktoré teológovia značne zneužívajú na výklad po svojom a pre svoje účely, udržať veriacich v spacifikovanej polohe. Ten prvý - "Boh nehrá kocky" - znamenal, že nič sa nedeje náhodne, všetko má svoju príčinu. Druhým - "Mal Boh inú možnosť ako stvoriť svet ?" - chcel vyjadriť stav, ku ktorému dospel Vesmír, že Veľký tresk bol nevyhnutný.

PÔVOD  HMOTY  BEZ  POČIATKU  

Poznanie, že čas sa môže správať ako priestor, odstraňuje starú domnienku, že Vesmír má nejaký počiatok, teda potreboval nejakého hýbateľa v podobe božstva. Teória, ktorá dopĺňa veľký tresk, hovorí o inflačnom Vesmíre. Jeho časť energie sa postupne menila na hmotu a tá okamžite postavila záporné gravitačné pole k šíriacej sa energii. Nastala inflácia Vesmíru. V priestore zmenil polohu aj čas. Mnohé z týchto poznatkov vznikli pozorovaním kozmického mikrovlnného žiarenia. Inflácia sa začala neustálym zrodom a zánikom párov virtuálnych častíc, až kým jeden pár prežil a tento moment bol označený za Veľký tresk. Dnes je známe, že Vesmír sa rozpína ale jeho hustota zostáva rovnaká. Znamená to, že aj pribúda energie. Tá sa vytvára pravdepodobne vzájomným pôsobením polí.
( elektromagnetických, gravitačných ). Podľa kvantovej fyziky je svet úplne iný ako ho vidíme. To, čo vnímame ako hmotu, je v prevažnej časti prázdny priestor a samotné častice tvoria vibrujúce superstruny. Podľa uznávanej M- teórie je Vesmír membrána o 11 - tich rozmeroch, z ktorých my vidíme 3. Jedna vibrujúca častica môže takto existovať vo viacerých rozmeroch a to viedlo k názorom na možnosť existencie viacerých Vesmírov. Je to zatiaľ iba fantázia. Isté je, že dimenzií je viac a my ich nevnímame. Dôkazom by mohol byť tzv. štrbinový efekt pri emisii elektrónov, ktoré sa správajú aj ako vlnenie, aj ako prúd jednotlivých častíc. Záleží, či ich pozorujeme, (zameriame) alebo nie. V určitom stave sa častica nachádza na viacerých miestach zároveň, zmena stavu vyvolá jej zmiznutie a objavenie sa na inom mieste. To sú neprebádané záhady kvantovej fyziky. K ich objasneniu rozhodne nepomôžu vybájené fantázie typu : "V inom Vesmíre možno Hitler vyhral vojnu alebo tam žije náš úplne presný dvojník, len niečo vykonal inak než my". Najskôr sa k tajomstvám dopracujeme, keď budeme stavať na pevných základoch, ktoré už máme a nebudeme púšťať uzdu falošným predstavám i keď človek je na ne silne náchylný. Skúmajme povahu hmoty. Ona nás privedie do priestoru i času...

VIRTUÁLNE  VESMÍRY

Vo vákuu v zmysle absencie hmoty a času, ako zdôrazňuje napríklad Stephen Hawking, teória kvantovej gravitácie umožňuje vznik samotného priestoru tam, kde predtým žiaden neexistoval, hoci len na krátky čas. Tieto virtuálne vesmíry, tvorené malým kompaktným priestorom by mohli vznikať a zanikať v takých krátkych časových škálach, že by sme ich priamo nedokázali zmerať. Obmedzenia princípu neurčitosti a zákonu zachovania energie by ich nútili zanikať prakticky v rovnakom okamžiku, v akom by vznikli. Výnimkou sú uzavreté vesmíry, s energiou hmoty i radiácie, vynulovanou energiou gravitácie. Lawrence Krauss však upozorňuje na závažný problém: „Expandujúci uzatvorený vesmír naplnený hmotou bude spravidla narastať do maximálnej veľkosti a potom sa rýchlo zrúti, skončí v časopriestorovej singularite.“ Nato, aby sa tento katastrofický scenár nenaplnil v nekonečne krátkom okamihu, je potrebná inflácia. Niektorí filozofi (hlavne teologickí) zdôrazňujú, že tam, kde nie je ani hmota, ani energia, ani priestor, musia zostať zákony. Lenže podľa vedeckých dokladov zákon je len vzájomný styk, ovplyvnenie, zapôsobenie, alebo jednoducho vzájomné chovanie častíc, ktoré sa stretli. Do tej doby než sa stretli, nemohol existovať. Usporiadanie zákonov ešte pred akciou by bolo nezmyselné, lebo nevieme, čo s čím a s akými vlastnosťami sa stretne. Aj tento názor vyvracia Boha, pretože všetko sa deje podľa okolností pri vzájomných reakciach a nič sa nedá naplánovať. Keď použijeme Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity na vesmír s vlastnosťami, aké mu pripisuje kvantová mechanika, prázdny priestor sa premení na čosi bizarné. Na rodisko virtuálnych častíc, ktoré vznikajú takpovediac z ničoho. Ich vznik neporušuje zákon zachovania energie, pretože ťažia z Heisenbergovvho princípu neurčitosti. Ten hovorí, že neistota v meraní energie systému je nepriamo úmerná dĺžke jeho pozorovania, pričom z neho vyplýva, že čím viac energie virtuálne častice majú, o to skôr musia zaniknúť. Teoreticky by tak mohli z ničoho vznikať virtuálne častice, nesúce nekonečnú energiu – pokiaľ by zároveň v nekonečne krátkom okamihu prestali existovať. Virtuálne častice sú ďaleko významnejšie, než sa môže zdať. Nejde iba o exotický fenomén nekonečných vesmírnych diaľav. Vznikajú aj na Zemi, dokonca v nás samotných. Tvoria väčšinu hmotnosti protónov, a to isté platí pre neutróny. Keďže veľká väčšina hmotnosti atómov pozostáva z protónov a neutrónov, ktorých hmotnosť tvoria hlavne virtuálne častice a aj my ľudia sme tvorení atómami, prichádzame na dosť bizarný záver. Väčšinu hmotnosti nášho tela tvoria z ničoho spontánne vznikajúce virtuálne častice. Hawking a Mlodinow však upozorňujú, že napríklad negatívna gravitačná energia Zeme je menej ako miliardtina pozitívnej energie častíc, z ktorých pozostáva. Teleso ako hviezda bude mať viac negatívnej gravitačnej energie, a čím je menšie (čím bližšie k sebe sú jeho jednotlivé časti), tým viac bude tejto negatívnej energie, píšu a upozorňujú, že predtým, než môže prevýšiť pozitívnu energiu hmoty, nastane kolaps hviezdy, za vytvorenia čiernej diery a tá má pozitívnu energiu. „Preto je prázdny priestor stabilný. Telesá ako hviezdy alebo čierne diery sa jednoducho nemôžu vynoriť z ničoho. Ale celý vesmír áno. Keďže v škále celého vesmíru môže byť pozitívna energia hmoty vyvážená negatívnou energiou gravitácie, podľa nich neexistuje nič, čo by obmedzovalo vytváranie celých vesmírov z ničoho.

VEDCI NAŠLI PLANÉTU PODOBNÚ ZEMI

Ak sa najde niekde vo Vesmíre planéta, kde bude čo i len primitívny život, definitívne padnú všetky náboženstvá. ( Samozrejme, pokiaľ teológovia urýchlene nedoplnia Genesis, že Boh stvoril život aj inde než len na Zemi ). Planétu s parametrami vhodnými pre život už vedci našli. Obieha hviezdu PROXIMA CENTAURI a je vzdialená 4 svetelné roky. Planéta sa volá   PROXIMA B  a nachádza sa v tzv. obývateľnej zóne, čo znamená, že by tam mohla existovať a zotrvať voda v kvapalnom stave. Je 1,3 X väčšia ako Zem, obieha svoju hviezdu oveľa bližšie ako Zem - Slnko. Proxima Centauri je však hviezda - červený trpaslík, to znamená, že žiari podstatne slabšie ako naše Slnko. Naviac je súčasťou trojhviezdneho útvaru. Ona sama totiž obieha okolo dvojhviezdy  ALFA CENTAURI  AB.  Tie sú na rozdiel od nej veľmi jasné. Na oblohe Proximy b sa teda môže odohrávať zaujímavé divadlo. Získať bližšie informácie, to je výzva pre ľudstvo do budúcna. Zatiaľ aj 4 svetelné roky sú pre nás neprekonateľná vesmírna vzdialenosť. ( 38 Biliónov km ) To znamená, že náš najbližší sused je tak vzdialený, že cesta k nemu doterajšími najvyspelejšími raketami by trvala 70 000 rokov. Nepoznáme ani zloženie jej atmosféry, vieme, že je to kamenná planéta ako Zem a svoju hviezdu obehne za 11 pozemských dní. Najnovšie objavy potvrdili vodu a dokonca predpokladajú veľmi hlboký oceán asi 200 km. Problémom by mohli byť značné erupcie, aké často vznikajú na červených trpaslíkoch. Bližšie poznanie umožní až značný pokrok vedy a techniky, hlavne podstatné zrýchlenie raketových nosičov.

NEUTRÓNOVÉ  HVIEZDY  A  ĽUDSKÉ  BUNKY   --  ZARÁŽAJÚCA  PODOBNOSŤ

Vedci z Univerzít v San Barbare a Indiane objavili zaujímavú podobnosť v štruktúrach neutrónových hviezd a ľudských buniek. Sú veľmi podobné aj napriek diametrálnej fyzikálnej odlišnosti oboch systémov. Neutrónové hviezdy sú zložené z mimoriadne až extrémne hustej hmoty, skladajúcej sa prevažne z neutrónov. Predstavujú záverečné štádium vývoja hviezd po výbuchoch supernov. Ich hmotnosť je obrovská. Merajú len v priemere 10 - 30 km ale hmotnosť prevyšuje niekedy aj 100- násobne naše Slnko. Podľa najnovších poznatkov, ich tvrdosť materiálu je 10 Miliárd krát väčšia než tvrdosť ocele. Spomínaní vedci zistili, že štruktúra kôry neutrónových hviezd a štruktúra ľudskej bunky, konkrétne endoplazmatické retikulum, sa riadia veľmi podobnými geometrickými pravidlami. Endoplazmatické retikulum je systém vnútrobunkových membrán, spájajúcich povrch bunky s jej vnútrom. Zväčšuje vnútorný povrch bunky, čo je dôležité pre metabolické procesy. Preto sa vyvíja do špirálovitých útvarov, podobných poschodovým parkoviskám. Rovnaké útvary sa nachádzajú aj v kôre neutrónových hviezd. Fyzikálne sily, ktoré formujú oba systémy sú veľmi odlišné, preto je táto podobnosť veľmi zarážajúca. V neutrónovej hviezde sa na stavebných procesoch zúčastňujú silné nukleárne a elektromagnetické sily, z oblasti kvantovej fyziky. Živé bunky majú membrány držané pohromade z entropických dôvodov a minimalizácie voľnej energie v systéme. Výrazný rozdiel je vo veľkosti buniek. Tie jadrové sú mnohonásobne väčšie.

„Tento objav znamená, že existuje niečo hlbšie, čomu pri modelovaní nukleárneho systému ešte nerozumieme,“ tvrdia vedci. „Výskyt podobných štruktúr v úplne odlišných systémoch naznačuje, že energia systému môže jednoduchým a univerzálnym spôsobom závisieť od jeho tvaru,“ povedal spoluautor štúdie, jadrový fyzik Charles Horowitz.
Zďaleka nerozumieme všetkým zákonitostiam Vesmíru ale zdá sa, že rovnaké stavebné pravidlá platia pre celý Vesmír a odlišnosti sú priamo úmerné odlišným lokálnym podmienkam Vesmíru. To potvrdzuje doterajšie výsledky bádania, z ktorých vyplýva, že Zem a celú jej živú štruktúru nemusel nikto stvoriť.

VO  VESMÍRE  OBJAVILI  KOMPLEXNÉ  MOLEKULY  NAZNAČUJÚ  VZNIK  ŽIVOTA

Mohol by to byť náznak chémie, na ktorej konci sú látky potrebné pre vznik života. A možno aj život samotný. Astronómovia v strede našej galaxie narazili na takzvaný   IZOPROPYL KYANID,   ktorý vzniká v oblaku rodiacich sa hviezd asi 27-tisíc svetelných rokov ďaleko od Zeme. Dôležitejšie než miesto vzniku je však štruktúra takejto molekuly: je to prvý objav vzniku organickej látky vo Vesmíre, ktorej rozvetvená štruktúra pripomína aminokyseliny. A tie sú nevyhnutné pre život tak, ako ho poznáme na našej vlastnej planéte. „Aminokyseliny sú na Zemi stavebnými kameňmi bielkovín a bielkoviny sú zasa kľúčové pre život," hovorí pre BBC Arnaud Belloche, prvý autor výskumu v magazíne Science. „Tá otázka v pozadí je takáto: nachádza sa život aj niekde inde v Galaxii?" Zložitejšie organické molekuly objavili vedci vo veľkom molekulárnom mraku   SAGITTARIUS B2.   Je to miesto, kde vznikajú budúce hviezdy a nachádza sa blízko stredu Mliečnej dráhy. Ako vznikajú protohviezdy, zahrieva sa mikroskopický medzihviezdny prach. Následné chemické reakcie na povrchoch týchto zrniečok umožňujú, aby sa vyformovali zložitejšie organické molekuly s Uhlíkom. Takéto molekuly však po sebe zanechávajú spektrálne stopy, ktoré dokážu astronómovia odhaliť. V tomto prípade pomohla sieť rádioteleskopov ALMA v Čile. Aminokyseliny už objavili v meteoritoch. No nový nález naznačuje, ako podobne zložité organické molekuly dokážu vo vesmíre spontánne vzniknúť. Mohlo by to dokonca znamenať, že v podobnom procese vznikajú aj samotné aminokyseliny, v takom pre nás nepredstaviteľne neživom prostredí. Komplexný vývoj života na Zemi trval extrémne veľa času, len jednoduché bunky sa prvýkrát objavili pred 4 miliardami rokov. Hmyz sa objavil pred 400 miliónmi rokov, dinosaury pred 300 miliónmi rokov a kvitnúce rastliny pred 130 miliónmi rokov. Za úvahu tiež stojí, ako dlho sa vyvíjal inteligentný človek. Zatiaľ najstaršie nálezy sú z obdobia pred 3,3 miliónmi rokov. Vedci publikovali svoju teóriu o živote na Zemi vo vedeckom magazíne Astrobiology, kde vysvetľovali model obývateľných planét. Rozhodne nevzniká život nikde za biblických 6 dní. Práve náš komplexný vývoj je toho najlepším dôkazom. Základnou podmienkou pre život je voda – tá sa môže nachádzať na viacerých planétach v obývateľnej zóne. Ak by sme sa mali niekedy v budúcnosti sťahovať na inú planétu, najlepšou voľbou by bol pravdepodobne Mars, pretože červená planéta sa bude pohybovať v obývateľnej zóne do konca života Slnka – približne 6 miliárd rokov. Predpokladom je, že našu Zem Slnko spáli za 1,75 miliardy rokov, keď sa z neho stane červený obor.

STEPHEN HAWKING vo svojej knihe „The Grand Design“ tvrdí, že vzhľadom na existenciu gravitácie mohol Vesmír vzniknúť sám od seba – na základe ničoho. Túto jeho teóriu uverejnil aj britský The Times of London: „Spontánna tvorba je dôvod, prečo je skôr niečo ako nič, dôvod, prečo existujeme,“ cituje denník najslávnejšieho britského vedca súčasnosti:
 „NIE JE POTREBNÉ ODVOLÁVAŤ SA NA BOHA, ABY STLAČIL TLAČIDLO A SPUSTIL FUNGOVANIE VESMÍRU !“ 

 NGC 1275  DEFORMÁCIA  DVOCH  GALAXIÍ     EXPLODUJÚCA  HVIEZDA  2-247 HEN         VESMÍRNY   KONŠTRUKT      


NÁVRAT DO MENU