MORÁLKA  A  BOH !   SÚ  VERIACI  LEPŠÍ  NEŽ  NEVERIACI   ?


  AKÁ  JE  MORÁLKA  VERIACICH  A  NEVERIACICH ?  BIBLIA  PLNÁ  
 PRÍBEHOV   GENOCÍD  A  VRÁŽD ?  JE  BIBLIA  MORÁLNY  KODEX     
 VERIACICH ?  SÚ  VERIACI  LEPŠÍ  NEŽ  NEVERIACI ? AKÝ  VZOR  
 JE  PRE  ĽUDÍ  BOH ?   SÚ  NÁBOŽENSKÉ  DETI  BEZCITNÉ ?        
  V  ČOM  JE  FALOŠNÁ  MORÁLKA  VERIACICH ?                  

Snaha prinútiť sa k dobru; neustále riadenie sa prikázaniami viery; potláčanie svojho ja; narastajúcej zlosti voči oponentom, ktorým niet čím reálnym oponovať; zlosť prerastá do duševného skratu; ten vybuchne do nekontrolovaného násilia, často až masakru. Takýto boj zvádza veľa fanaticky veriacich so svojim neprirodzeným vnútrom a väčšina prehráva. Iní sa dokážu dostať z tejto pasce nanútením si ilúzie, že vidia ďalej než neveriaci. Nanútia si ľútosť, ktorú majú prikázanú a s týmto duševným falzifikátom sa dokážu upokojiť. V presvedčení, že sú zhora videní, rozdávajú dobro. Treba uznať, že veľa veriacich je presvedčených o dobrom Bohu a robia dobré skutky bez nároku na odmenu. Je to však len ďaľší dôkaz stvorenia Boha človekom. Každý veriaci má svojho osobného Boha a vlastný výklad náboženskej viery. Aká je morálka veriacich a neveriacich sa ukázalo v Montreali v r. 1969, keď tamojšia polícia začala štrajkovať. Už za 3 hodiny bola vylúpená prvá banka, popoludní už boli k vôli rabovaniu zatvorené všetky obchody, behom niekoľkých hodín boli taxikármi vypálené konkurenčné garáže, vylúpené hotely a reštaurácie, stovky obchodov a vypuklo 12 požiarov. Strieľalo sa aj zo strechy domu. Mesto muselo povolať armádu a jazdeckú políciu, aby obnovilo poriadok a bezpečnosť. Zo zatknutých a obvinených bola drvivá väčšina veriacich. Ako je možné, že ich po zmiznutí polície nedržal na uzde strach z Boha, ktorý všetko vidí ??? Táto skúška dokazuje, že Boh nemá žiaden vplyv na morálku ľudí. Fámu, že veriaci sú morálnejší ľudia, táto skúška roztrhala na kusy. Naopak, je to s nimi horšie. Oni sa vrúcne pomodlia k všemohúcemu, požiadajú ho o odpustenie a cítia sa opäť morálne čistí. Ide o falošnú morálku, akonáhle sa vytratí polícia. Strkať nám Bibliu pod nos, ako zdroj neomylnej morálky a životných zásad je prinajmenšom podivné. Hlavne, keď ide o chaoticky posplietanú antológiu nesúvisiacich dokumentov, ktoré boli poskladané dohromady, poopravené, preložené, prekrútené a vylepšené stovkami anonymných autorov a opisovačov. Tí sa vzájomne nepoznali a žili v priebehu tisícročia. Náboženskí fanatici, ktorí chcú stavať morálku na doslovnom výklade Biblie, ju asi nepoznajú alebo nechápu. Napriek tomu pochybnosti neveriacich vyvolávajú v nich záchvaty zúrivosti. O morálke veriacich vypovedajú aj vulgárne a masakrami presýtené dopisy, ktorými útočia na ateistické knihy, besedy, na ich autorov a vedcov. Pozrime sa ale na biblické príbehy, z ktorých si máme brať príklad. Podľa starého zákona "nezabiješ" znamenalo nezabiješ žida. Kto to urobil, bol popravený. Ak niekto zabil pohana, nič sa nestalo. Izraelský psychológ G Tamarin urobil test na tisícke mladých veriacich a prečítal im príbeh bitky o Jericho z knihy Jozue. Podľa neho mesto dobyli so všetkým, zlato, stiebro a bronz si nechali, pod zámienkou obetovania Bohu a všetkých mužov, ženy a deti v meste zabili mečmi. Mesto vypálili. Tamarin položil mladým jednoduchú otázku : Choval sa Jozue a izraeliti spravodlivo ? Výsledok testu bol hrozivý. 74% úplne schválilo konanie Jozueho a len 26% ho neschválilo. Ako dôvod uvádzali :Jozue sa zachoval správne, Boh mu tú zem sľúbil a dovolil mu aby ju dobyl. Keby ich nezabil, hrozila by izraelitom asimilácia. Ďaľšia odpoveď : Jozue konal správne, lebo mu to Boh nariadil aby tých ľudí vyhladil, pretože inak by sa s nimi pomiešali a naučili od nich žiť zle. A ďaľšia : Jozue konal správne, že tých ľudí vyhladil, pretože mali iné náboženstvo a keď ich Jozue zabil, zničil aj ich náboženstvo." Dokonca aj tí, ktorí nesúhlasili uviedli šokujúce dôvody. Napr. že nemal všetko zničiť ale nechať izraelitom, že tam nemal najprv vstupovať, pretože arabi sú nečistí a tým sa mohol stať tiež nečistý.
Genocídny masaker, ktorý Jozue spáchal sa v drvivej väčšine veriacich ospravedlňuje na základe náboženstva. Kruté názory týchto mladých nemôžu byť ešte ich vlastné, ale ich rodičov, ich komunity, v ktorej vyrastajú. Tu je jasný dôkaz o veľkom nebezpečenstve náboženstva, ktoré plodí nenávisť, masakre, krvné pomsty, rozdeľovanie, genocídu a vojny. Tamarin urobil ešte jeden kontrolný pokus. Nový test, ktorý bol presný príbeh Jozueho a izraelitov ale zmenil mená a krajinu. Namiesto Jozue použil meno generál Lin, krajina, do ktorej vtrhol, vypálil a vyvraždil jej obyvaťeľov, bola Čína pred 3000 rokmi. Na veľké prekvapenie výsledok testu bol takmer opačný. S chovaním generála Lina súhlasilo len 7%. Ak teda Jozue spáchal hanebnú genocídu a bol to obyčajný vrah, náboženstvo to dovoľuje. V bežnom živote to odsudzuje väčšina ľudí. Čo je to za morálku podľa Biblie, čo učia už malé deti, ukazujú aj ďaľšie jej príbehy. Pôsobia ako návody na zabíjanie , vyhladzovanie celých národov a ovládnutie sveta. Ak by si niekto myslel, že kresťanstvo je mierumilovnosť sama o sebe, Dawkins uvádza aj tento biblický verš Isaaca Wattsa :
  Ty pane náš - buď pochválený - tebe úcta náleží - že som bol ako   
kresťan zrodený - nie ako pohan alebo žid  

To je tzv. mierumilovná Biblia. Náboženstvo je nepochybne najväčšia rozvratná sila na svete. Najhoršie na tom je, že sa za ním vždy skrývajú nejakí vládcovia, ktorí práve pomocou sily viery nútia davy konať zlo vo svoj prospech. Nijaký Boh nevymýšľa žiadne krvavé pravidlá, nežiada obete ani smrť iných národov. Vždy je za tým morálne zvrátený veliteľ davu.

BIBLICKÉ   PRÍBEHY  PLNÉ  LÁSKY  ???   NAOPAK !   UTRPENIA   GENOCÍD   MASAKROV   !!!

Pri zničení Sodomy a Gomory bol, podobne ako Noe, Bohom vybraný jediný spravodlivý Abrahámov synovec Lot, so svojou rodinou. Do Sodomy boli vyslaní dvaja anjeli, aby Lota varovali pred ohňom a sírou, ktoré na mesto prídu. Mal rýchlo odísť. Lot ich pozval dnu, pričom sa zbehli muži Sodomy a žiadali ho, aby vydal anjelov. On to odmietol so slovami :   Prosím bratia nečinte zlého. Aj mám tu dve   
dcéry, ktoré nepoznali muža, vyvediem ich k vám a čiňte s nimi ako sa vám páči, toľko mužom týmto nečiňte nič zlé, pretože vošli pod tieň   
strechy mojej. ( GENESIS 19,7 - 8 )  

Toto neuveriteľné správanie otca k dcéram dostatočne vypovedá o hodnotách Boha a celej tejto hlboko nábožensky založenej kultúre. V našej kultúre neveriacich by Lot a muži - páchatelia znásilnenia išli okamžite do väzenia. Zaujímavé je, že tento príbeh žiaden kňaz nepoužíva vo svojich kázňach. I tak Lotova ponuka na výmenu panenstva svojich dcér bola zbytočná, pretože podľa biblickej povesti anjeli oslepili útočníkov. Lotovi nariadili aby okamžite opustil mesto i s rodinou. Avšak Pán premenil jeho ženu na soľný stĺp, lebo sa obzrela za požiarom za nimi, teda zhrešila. Potom žil Lot so svojimi dcérami v horách a pretože im chýbala mužská spoločnosť, rozhodli sa opiť otca a vyspať sa s ním, najprv staršia, potom mladšia. Lot bol síce opitý, ale nie tak, aby ich neoplodnil. ( GENESIS 19,31 - 36 ). Ak táto rodina bola to najlepšie, čo Boh chcel zachrániť zo Sodomy, tak je to otrasná a nehorázna spravodlivosť, zvrátenej, svojvolnej diktatúry. Žiaľ nie je to ojedinelý barbarský príbeh z Biblie.
Úplne podobný je v knihe ( SUDCOV 19,23 - 24 ). Ide o príbeh Levita - kňaza, ktorý cestoval s konkubínou a ubytoval sa u starca. Ten tiež na naliehanie miestnych ponúkal svoju ženu namiesto cudzieho hosťa. Hrôzostrašne pôsobí vyjadrenie starca : Kľudne sa pobavte, ponížte a znásilnite mi ženu a konkubínu, ale môjmu hosťovi preukážte náležitú úctu. Koniec tohto biblického príbehu je ako thriller o Jackovi rozparovačovi. Žena po znásilnení bola mŕtva, Levita ju rozsekal na 12 kusov a rozoslal po všetkých končinách izraelských. ( SUDCOV 19,29 ) Vyprovokovaná vojna mala 60 000 obetí. Tretí príbeh ponuky svojej ženy sa týka Abraháma, Lotovho strýka v Egypte. ( GENESIS 20,2 - 5 ) To je však len slabý odvar proti biblickému príbehu o Abrahámovi, ktrému nariadil Boh obetovať svojho syna Izáka. Mal zhorieť na hranici. Abrahám už mal meč v rukách, keď prišiel príkaz od Boha, že má prestať, že to len Boh skúšal jeho vieru a poslušnosť. Že sa z takej traumy nespamätá detstká bytosť do konca života, zrejme Boha nezaujímalo viac než vlastná samoľúbosť. Najskôr z toho vyplýva záver, že všetky zákony božieho charakteru vymysleli zaostalí krvilační ľudia, žijúci v barbarskej, bezcitnej spoločnosti, s morálkou na veľmi nízkej úrovni.
  AKÉ PONAUČENIE BY SME SI MOHLI VYVODIŤ Z TAK OTRASNÝCH    
  PRÍBEHOV ?  

Našťastie morálku ľudí od svätého písma neodvodzujeme, napriek tomu, že vo svete je približne 85% veriacich. Z nich však polovica verí len na základe nechávania si zadných dvierok. Z Biblie si vyberajú len tie lepšie príbehy alebo úryvky a tie drastické zločiny prehliadajú. To dokazuje, že kritérium morálky je dielom ľudí a ich vývoja, nezávisle od náboženstiev. Niektorí biblickí fanatici chvália Boha, že nakoniec zachránil Izáka. Preto nech si nájdu 11. kapitolu Knihy Sudcov, kde sa vojvoda Jefte dohodol Bohom, že ak mu zaistí víťazstvo nad Ammonitskými, obetuje mu prvého z rodiny, ktorý mu príde oproti. Samozrejme, aby to bolo čo najkrutejšie, prišla mu oproti jeho mladá dcéra, pretože ho mala rada. Tú už Boh nezachránil a tak bola upálená vlastným otcom, aby Jefte dodržal dohodu s Bohom.   Otázka znie :  
Aký je Boh vzor pre ľudí ? 
V iných príbehoch trestal tých, ktorí uctievali iného Boha. Bol teda nielen krvilačný ale aj žiarlivý, čo veľmi pripomína človeka aj s jeho odvekými chybami. Kto teda napísal Bibliu ? Kto ju diktoval ? kto ju opravoval, prepisoval, revidoval, inovoval? Komu poslúžilo a slúži dodnes totálne ohlúpovanie ľudí, ktorí jej sadli na lep ? Komu by to utrpenie nestačilo, tak kniha NUMERI hovorí o tom, ako Boh naviedol Mojžiša, aby zaútočil na Madiánskych. Jeho armáda krátko potom vyvraždila všetkých mužov a vypálila ich mestá. Ženy a deti ušetrila, ale keď sa o tom dozvedel Mojžiš, rozzúril sa a vydal rozkaz zabiť všetky deti mužského pohlavia a všetky ženy, ktoré neboli panny. Tento národ bol zničený len preto, že uctieval konkurenčného Boha Belfegora. Dalo by sa takto pokračovať čítaním ďaľších biblických príbehov o Bohu a neustále by nás sprevádzali krvavé masakre, barbarské zaobchádzanie človeka s človekom, neustále genocídy a utrpenie v slzách. To je Biblia, hlavne Starý zákon.

Doba sa zmenila. Panuje aká - taká demokracia, úcta k ženám, láska a pozornosť k deťom. Z toho vyplýva, že moderná morálka nevychádza Z Biblie ani zo žiadneho náboženstva. Teológovia často tvrdia, že príbehy sú symbolické a nesmieme ich brať doslovne. Podľa akých kritérii máme vyberať, čo je tam symbolické a čo doslovné ? Kto o tom rozhodne, keď každý veriaci má iný názor, každý kladie dôraz na iné morálne zásady a keď vyznávači odlišných náboženstiev sa smrteľne nenávidia ? Ako môže byť potom Biblia zdrojom správnej morálky ? Biblický príbeh ako Jozue zničil Jericho ( Oozue 6,21 ) je na nerozoznanie od Hitlerovho vpádu do Poľska, alebo Husajnových masakrov Kurdov a iné zločiny, ktoré dnes odsudzuje celý svet, vrátane veriacich. Takéto rozkazy na vyhladenie vydával Boh napríklad v 20. kapitole DEUTERONÓMIA. V 15. kapitole NUMERI našli synovia izraelskí - muža, ktorý v sobotný deň zbieral drevo. Zatkli ho a pýtali sa Boha, čo s ním majú urobiť. Boh zrejme v ten deň nemal náladu, tak prikázal muža ukameňovať. To aj učinili. Boha nezaujímalo, že ten muž mal doma ženu a deti, ktoré na neho čakali. Desatoro prikázaní bolo prednejšie ako život otca rodiny. Človeku nezaťaženému náboženským fanatizmom sa nechce veriť, že ak by existovala nadprirodzená sila vo forme Boha, že by užívala takúto krutovládu nad človekom. Naopak, úplne z toho trčí zlý človek krutovládca, so všetkými ľudskými vlastnosťami, ako sú - snaha podmaniť a zneužiť, závisť, žiarlivosť, lakomosť, egoizmus, nacionalizmus a nedostatok inteligencie. Takíto ľudia sú ukrytí za Bohom, vymýšľajú klamstvá o tom, ako s ním hovorili a aké im dal pokyny. Rozhodne najdôležitejší fakt je, že nikde verejne nijaký Boh neprehovoril tak, aby to počuli davy ľudí. Vždy hovoril len v hlave jednotlivca tak, ako mu to vyhovovalo a ako to prospievalo jeho národu, záujmom či egoistickým chúťkam.
  TO JE TEN JEDINÝ BOH, KTORÝ EXISTUJE, JE V HLAVÁCH ĽUDÍ !  Tí ho používajú na presadzovanie svojich záujmov a výhod, na úkor iných. Čakajú od neho vyplnenie svojich túžob a snov, pomoc pri ich neriešiteľných problémoch, záchranu života, skrátka zázraky. Podľa dostupných historických informácií i Ježiš Kristus bol zástancom skupinovej morálky a nepriateľský voči cudzím skupinám. Človek sa od tej doby zdokonalil aj morálne, ženy nie sú považované za majetok, majú rovnaké práva, aspoň v civilizovaných krajinách a otroctvo bolo zrušené. Dnes by Abraháma okamžite uväznili za ohrozenie detstkého života. Človek sa stal kultivovanejším oproti biblickým dobám a náboženstvo na tom nemá žiadnu zásluhu. Vývoj ide prírodnou líniou a po tejto ceste prerábajú náboženstvo tak, aby malo prijateľnú formu.
 NIKTO VŠAK NECHCE VEREJNE PRIZNAŤ, ŽE JE TO FALOŠNÁ ŤARCHA MINULOSTI. 

FALOŠNÁ  MORÁLKA   VERIACICH !

Náboženstvo sľubuje, ako dobre sa budú mať veriaci po smrti v raji a aký strašný osud čaká neveriacich v pekle. Veriaci by sa mali do raja tešiť. Ako je možné, že každý veriaci, keď je chorý alebo má choré dieťa, síce sa modlí, ale radšej vyhľadá lekára. Každý sa intuitívne drží pri živote i s ťažkou chorobou a neponáhľa sa umrieť do raja. Pud sebazáchovy je prírodný a hlavne prirodzený, funguje u každého rovnako. Veriaci aj keď verí v stvoriteľa, v modlitby i v raj ale zároveň falošne prosí Boha o život tu na Zemi. Modlí sa k Bohu o zdravie, ale zároveň neodmieta najnovšie vedecké výsledky v zdravotníctve i v bežnom živote. Jedným dychom sa však z vedcov vysmieva a uznáva jedine božiu moc. Podľa psychologických štúdií sú deti z veriacich rodín menej láskavé, netolerantné a skôr zlomyseľné, pretože majú po rodičoch iný rebríček hodnôt a neveriacich nedokážu pochopiť. Náboženstvo má na ne zlý vplyv aj keď sú rodičia presvedčení o opaku. Vedci upozorňujú, že 5,8 miliardy ľudí, čo predstavuje 84 percent celosvetovej populácie, sa radia k nejakému náboženstvu, to uvádza i R. Dawkins vo svojej knihe. Ďaľšie sociálne výskumy uvádzajú, že náboženstvo nemá absolútne žiaden vplyv na vývoj morálky ľudí. Ak potrebujem externý faktor (Boha) na to, aby som bol morálny, v podstate ukazujem, že som akýsi poločlovek, neschopný samostatného rozhodovania. Nie som slobodný a keď nie som slobodný, nemôžem byť ani zodpovedný. Ak som dobrý, pretože očakávam odmenu na druhom svete, alebo sa bojím večného trestu, moja morálka je podradná v porovnaní s morálkou človeka, ktorý sa usiluje o dobro, pretože to chce. Obrovský rozpor u veriacich nastáva, ak hovoria o milosti, o viere, ale ich správanie svedčí o intolerancii, o strachu. Hovoria o pravde, ale ich postoje prezrádzajú nevedomosť. Bránia Boha, ale bránia ho proti človeku. Vyhlasujú, že Boh je láska, prameň večného života, ale žijú skôr tak, akoby to bol Sudca, zdroj nepretržitej morbídnej viny. O tom, že to oni sú tí dobrí, ich utvrdzuje ich vlastné náboženstvo. Náboženské zlo je vo svojich prejavoch a dôsledkoch veľmi viditeľné. Hranica medzi dobrom a zlom nevedie medzi vierou a ateizmom. Ateizmus môže ľuďom pomôcť k morálnemu správaniu vtedy, ak v ňom hľadájú racionálne najkonzistentnejšie voľby, obhájiteľné nielen vo svojich očiach, ale i v očiach tých druhých. Ak sa neuspokojujú s tým, že už vopred vedia, čo je dobro, ale hľadajú, čo je dobré v konkrétnej situácii bez ohľadu na to, či to vyhovuje ich presvedčeniu alebo nie. Dobro musí byť viac ako to, čo vyhovuje momentálnemu vlastnému egu ! Človek nemôže byť morálny, ak vníma človeka ako vec, alebo ak má pre neho spoločenská štruktúra (cirkev, štát, ideológia) vyššiu hodnotu ako jednotlivec.

Vrcholom klamstva viery je zneužitie takej domény ľudstva, akou je umenie. Príkladom za všetky môže slúžiť slávna pieseň Johna Lenona - IMAGINE, veľmi obľúbená aj v Amerike. V texte Lenon spieva o krásach sveta, bez vojen a bez náboženstiev. Veriaca verejnosť túto časť buď vypúšťa alebo nahrádza pojmom : bez vojen a s kresťanským náboženstvom. Pieseň nadchla rovnako aj veriacich. Aby ju mohli zlúčiť so svojou vierou, museli sa uchýliť k falošnému prednesu. Giganticky silný argument Richarda Dawkinsa, že viera je nebezpečný fanatizmus, je jeho vyjadrenie o bezbrehej trúfalosti
  „ Ako veriaci vedia, bez akýchkoľvek dôkazov, že viera, do ktorej sa narodili, je tá jediná správna a ostatné sú falošné alebo  
  odchýlené ??????“ 


NÁVRAT DO MENU